thumbnail

Správa obce

Prvá písomná zmienka o obci
Najstaršia písomná správa o našej obci je z roku 1275. Pôvodne patrila rodu Diviackovcov, neskôr Motešickým a Bošániovcom. V roku 1515 bol majiteľom sečianskeho chotára Pavel Motešický, zemepán z Motešne. Vtedy bol chotár porastený stromami. Pre zemepána Motešického tu pásli pastieri stáda na salašoch. Rody niektorých pastierov žijú v obci dodnes ako Šimora, Papranec. Prisťahovali sa aj iní pastieri. Začali vyrubovať stromy a pôdu premieňali na polia. Podľa súpisu domov Nitrianskej župy z roku 1598 sa v Seči uvádza 14 domov, pričom domy Motešických neboli predmetom zápisu. Za panovania Márie Terézie chotár odkúpil Rudolf Bossanyi z Bošian. Hory sa rúbali a klčovali vo väčšom a začalo sa siať obilie. Na vyklčovanej, vykosenej pôde si potomkovia pastierov začali stavať svoje drevené chalúpky.

Vznik názvu obce je úplne jednoduchý. Potomkovia pastierov si postavili svoje chatrné domčeky z dreva na vyklčovanej, vykosenej – vysečenej (kosiť – sečiť – séct = Seč) pôde.

Z rozprávania ľudí sa traduje: „Tu bolo všetko zarastené brezinou, smrečinou. Tí ľuďie, čo sem došli postaviť si domy, tak museli najpruv všetko vysekať, vypucovať, vyčistiť. Potom sa už začali stavať domky a ostal názov Seč.

Obec teda dostala pomenovanie malá valašská čiže pastierka obec Seč.

Insígnie obce

Pečatidlo
V pečatidle obce (pravdepodobne z r. 1777), ktoré sa dodnes zachovalo v Štátnom oblastnom archíve v Nitre, je vyrytý jeleň. Aj napriek tomu, že obyvatelia boli charakterizovaní ako roľníci, jeleň sa stal symbolom obce, ktorý upozorňuje na lesné bohatstvo chotára. Odtlačok bol nájdený na dokumentoch z r. 1778 – 1871. Jeho rukopis znie: POS (sessio): SZECS: IN COM (itatu) NIT (riensi). Obec používala pečatidlo určite až do začiatku 20. storočia. Na konci 19. storočia ho v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom: *NYITRA VÁRMEGYE*SZÉCS KIS KÖZSÉG PRIVIGYEI JÁRÁS. Bola objavená na liste z r. 1911. Erbové pečatidlo i novšiu pečiatku definitívne vylúčila ďalšia nápisová pečiatka, ktorú vyhotovil budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld. Text v jej poli znie: NYITRA VÁRMEGYE DIVÉKSZÉCS KÖZSÉG* 1910*. Našla sa na dokumentoch z r. 1910 – 1913.


Listina určujúca pečatidlo obce


Erb
V máji 1995 v snahe vytvoriť obecný erb, sa najschodnejšou cestou ukázala heraldická úprava historického symbolu obce. Erbom Seče sa stal zelený štít, v ktorom je presne podľa predlohy z 18. storočia zobrazený zlatý (žltý) jeleň.

Vlajka
Vlajku obce tvoria tri pásy, ktoré majú farbu erbu obce v poradí zelená – zlatá – zelená.


Starostovia obce

V dávnych časoch svoje územie riadili zemepáni alebo nimi poverení ľudia. Neskôr (asi do roku 1918) mali obec v rukách, podobne ako i veľké množstvo iných obcí, židovskí obchodníci, až kým si občania nezačali voliť richtárov, ktorými obyčajne boli bohatší gazdovia z dediny.

Neskôr vznikli na našom území komisárstva. V septembri 1944 prišiel list z okresného sídla – Prievidze, že sa rušia dovtedajšie komisárstva a na ich miesta nastupujú nové zložky – miestne národné výbory.

Ihneď boli voľby, v ktorých bol z nanútenia zvolený ako revolučný predseda Ján Papranec, ktorému vypomáhal predošlý komisár Ján Mikuláš. Po oslobodení, po II. svetovej vojne, obec viedol predseda MNV (Miestny národný výbor). Do tohto boli volení poslanci z radov robotníkov, roľníkov, pracujúcej inteligencie a z radov miestnych občanov. Hneď po skončení II. svetovej vojny boli v obci uskutočnené voľby do miestneho národného výboru. Predsedom MNV sa stal opäť Ján Papranec.

V marci 1951 boli prevedené opäť voľby do MNV. Novým predsedom sa stal Tomáš Cebák. Nová zmena vo funkcii predsedu MNV nastala už v septembri 1951, kedy sa novým predsedom stal Ján Šimora, pretože Tomáš Cebák odišiel na školenie obvodových tajomníkov. Voľby v roku 1953 boli významné pre Jána Šimoru, ktorý sa opätovne stal predsedom MNV. Ďalším významným mužom sa stal Vincent Ďuriš, ktorý bol vo februári 1955 zvolený za člena ONV (Okresný národný výbor) pre obvod Seč – Kostolná Ves – Dlžín. O dva roky neskôr, to je v roku 1957, bol zvolený za predsedu MNV v Seči. Ďalšie voľby do Národných výborov sa konali v júni 1960. Za predsedu MNV v Seči bol zvolený Ján Papranec a jeho tajomníkom bol Karol Minár, ktorý bol neskôr odvolaný a nahradený Jozefom Duchoňom. Miestna kronika zachytáva ešte štyri mená predsedov MNV a starostov obce. V roku 1976 je to predseda MNV Ján Ostrochovský.

Od roku 1981 do 24. júla 2005 bol starostom obce Seč Milan Výškrabka, od júla 2005 prevzal toto povolanie Rudolf Hopko, ktorého pri posledných voľbách v roku 2014 vystriedal zatiaľ najmladší starosta obce Anton Vrecko ml.